Tím Trochu inak

Adela Vinczeová

moderátorka

„Trochu inak je pre mňa o pocite lásky k ľuďom. Či ide o tých, ktorých spovedám, o tých, s ktorými pracujem, alebo o tých, ktorí nás sledujú v obecenstve a štedro nás kŕmia svojou energiou. Ako ľudia sa občas separujeme od seba názormi, postojmi, hádkami o pravdu. My ľudia sme však ľuďmi aj na opačnej škále týchto “spoločenských záľub“. Máme sa v úcte, vnímame autenticitu iných ako dar, cítime rešpekt, zachytávame inšpiratívne vnemy. Toto všetko sa mi v Trochu inak deje. Nemyslím si, že tam zakaždým odhalíme zmysel života v nejakej všeplatnej formulke, ani že robíme niečo hyperextra. Čo je však pre mňa dôležité je to, že sa v časopriestore zvanom Trochu inak máme dobre, že sa nejakým záhadným, ale veľmi reálnym spôsobom máme radi a to všetko zažívame hlavne vďaka hosťom. Tí prinášajú  majoritný vklad. Oni zabezpečujú tému, my obdiv a prajnosť. Trochu inak je sociálna terapia, pohoda, kúsok toho sveta, ktorý nám pripomína, že veci sú také, akú pozornosť im venujeme. A že týmto hosťom a ich svetom sa pozornosť venovať oplatí. S úctou vnímam aj to, že nám je dopriate sa spolu pravidelne “večeriť“ už piatu sezónu. Viem že to nie je samozrejmosť. Všetkým účastníkom zájazdu som za to veľmi vďačná.“

Richard Raiman

režisér

„Trochu inak je pre mňa inšpiráciou. Možnosťou spoznávania nových vecí, ľudí a myšlienok. Je to hlavne o ľuďoch a tých mám rád….hlavne tých s ktorými Trochu inak vytvárame a myslím si, že túto našu dobrú energiu divák vidí a hlavne cíti. Je tam trochu z každého z nás. Od jedného viac trochu a od druhého viac inak…:-)“

Daniel Rabina

kreatívny producent

„V živote som mal šťastie na viacero príležitostí, ktoré fungovali v duchu rovnice hobby = práca a podstate by som mohol povedať, že Trochu inak je iba pokračovaním mojej šťastnej série. No nebol by som úplne presný. Trochu inak je pre mňa viac. Asi budem patetický, ale tento projekt je vo svojom výsledku niečím, na čo som zatiaľ najviac pyšný. Niečo ako srdcovka alebo „crème de la crème“. Veľkú rolu v tomto smelom hodnotení hrá hrejivý pocit, ktorý ma s Trochu inak od začiatku sprevádza. Pocit, podobný tým, ktoré sa nám zvyknú spájať so spomienkami na prvé lásky, prázdniny u starej mamy, vilomeniny s kamošmi… Je to zvlášne, ale ešte nikdy som niečo podobné v spojitosti s prácou necítil. Tým pádom to možno ani nie je práca. Takže ak by som mal odpovedať na otázku, prečo mám Trochu inak rád, asi by som musel férovo priznať, že neviem. Ale cítim to. A to mi v tomto prípade úplne stačí…“