Nevlastní takmer nič. Napriek tomu je neskutočne šťastná.

Život, ktorý viedla Marcela Sobotová pred niekoľkými rokmi, sa vám môže zdať podozrivo povedomý. Pracovala „odnevidím-donevidím“ a jej kalendár obsahoval viac popísaného ako prázdneho papiera. Skriňu mala preplnenú šatami, poličky sa jej prehýbali pod ťarchou darčekov, ktoré dostávala od priateľov. Zdanlivo mala všetko čo potrebovala. Okrem šťastia a pokoja.

Jedného dňa nastal zlom. Marcela sa dočítala o minimalizme, teda o vedomom obmedzovaní vlastníctva vecí. O premýšlaní nad tým, čo je v živote naozaj podstatné. O poznaní, že veci, ktoré nám neslúžia sa stávajú našimi pánmi. Uvedomila si zaujímavú súvislosť medzi svojou neistotou a veľkosťou bremena nahromadených zbytočností.

Od toho momentu sa jej každodenný život radikálne zmenil. Začala sa zbavovať všetkého nepotrebného. Vedome a systematicky. Za posledné dva roky ich z jej života odišlo asi 100 vecí. V jej skrini by ste našli iba to nejnevyhnutnejšie, nič, čo by nenosila. Z bytu putoval aj obľúbený fotoaparát a vlastnoručne vyrobené šperky. Keď dnes Marcela zapne svoj počítač, na pracovnej ploche ju víta jediná ikonka (kôš) a jej mailbox je takmer prázdny. Žiadny rušivý spam, žiadna nevybavená pošta. Jej plzeňský byt, v ktorom žije s partnerom a dvomi deťmi, zíva hmotnou prázdnotou. O to viac je však naplnený radosťou a spokojnosťou z obyčajného bytia.

Minimalizmus Marcelu nadchol natoľko, že sa mu rozhodla venovať nielen svojím žitím, ale i písaním. Zasvätila mu svoj blog Žijeme minimalismem. A čo je podstatné, bude naším hosťom v decembrovom Trochu inak. Úmyselne sme si pre Marcelu vybrali predvianočné obdobie, čas zhonu, stresu a chorobného konzumu, kedy je striedmosť to posledné na čo myslíme. Možno budeme aj trochu provokovať. Myslíme si, že v tomto prípade je to na mieste.

Posledné vstupenky na 4.decembra kúpite TU.

Pridaj komentár